Blogg.sk - webdesign, film, hudba, študentský život

Legendy elektronickej hudby: The Prodigy

• Peter Kincel | 15. 11. 2011 Ut 14.05 | Hudba, koncerty a festivaly | 293x
• 0 komentárov

Sú na scéne cez 20 rokov, predali viac ako 20 miliónov nahrávok a radia sa medzi najvplyvnejších interpretov elektronickej a tanečnej hudby napriek tomu, že majú na konte len 5 štúdiových albumov. Reč je o anglickej hudobnej skupine The Prodigy. Článok mapuje biografiu kapely od jej vzniku a najväčších úspechov až po súčasné pôsobenie.

Za všetkým stál Liam Howlett

Za vznikom The Prodigy stojí muž z mestečka Braintree (Essex, Anglicko) – Liam Paris Howlett. Svoj hudobný cit objavil už ako 13 ročný, keď ho otec učil hrať na piáno (aj keď Liam nevedel čítať noty). Na základnej škole počúval prevažne SKA a Two tone (hudobné štýly z Jamajky) a na strednej ho začala fascinovať hip-hopová kultúra. Liam však chcel vytvoriť niečo vlastné. Pomocou prázdninových brigád si zarobil na lacné DJ-ské nástroje. Všimla si ho miestna hip-hopová kapela s názvom Cut To Kill a zobrala ho ako ich druhého DJa. Skupine sa podarilo získať zmluvu s vydavateľstvom, avšak Liama táto zmluva nezahŕňala napriek tomu, že jednou zo skladieb vyhrávajúcich kontrakt bola jeho. Liam na túto „zradu“ zareagoval opustením skupiny a jeho záujem o hip-hop sa začal zmenšovať. Bolo to v lete 1988.

Krajine v tom čase vládli iné hudobné štýly. Cez Atlantik prišiel do Británie „House“, ktorý sa spočiatku presadil iba v gay kluboch. Neskôr vznikali ilegálne house párty, ale postupne sa stala táto hudba mainstreamom. Progresívna hudobná scéna bola v Británii bola pomenovaná ako „Rave“. Liamove prvé stretnutie s Raveom bolo na párty v bare „The Barn“, kde vystupoval Mr. C. Táto hudba Howletta úplne dostala a začal navštevovať ďalšie podobné akcie. Po pár mesiacoch na nich dokonca začal mixovať sám Liam. V Essexe sa stal postupne známou tvárou. Bol však nesmelý na to, aby hral vlastný materiál, ktorý potajomky tvoril.

Príbeh ďalších členov

Leeroy Thornhill bol veľkým fanúšikom rave scény a práve kvôli nej a svojim priateľom sa spoznal s Liamom. Liam ho prijal ako tanečníka. Táto úloha mu sadla dokonale, nakoľko bol veľmi vysoký a jeho ľahké a rýchle pohyby boli úžasné.

Keith Flint opustil školu a v živote sa venoval rôznym povolaniam. Bol oddaný bikerskej kultúre a počúval kapely 70. rokov ako Led Zeppelin, či Pink Floyd. Kým sa do Británie tlačil rave (leto 1988), Keith cestoval po svete, avšak už na jar roku 1989 bol naspäť doma. Vyhodili ho z domu, ale jeho kamarátka mu navrhla, že môže pár nocí prespať u nej. Bola náruživá raverka a na párty preto so sebou ťahala aj Keitha. Ten sa tam spoznal s Leeroyom, s ktorým sa stali skvelými priateľmi. Chodili spolu von takmer každú noc a rýchlo sa stali známou dvojkou.

Onedlho Keith spoznal aj Liama a jeho hranie sa mu tak zapáčilo, že si od neho vypýtal nahrávku s jeho vlastnými mixami. Keitha a Leeroya Liamova hudba očarila a neskôr sa ho spýtali, či by nemohli vystupovať spolu s ním ako tanečníci. Po Liamovom súhlase sa k nim pridala aj jediná osoba ženského pohlavia v histórii Prodigy – Sharky. Liam hral na klávesy, kým Keith, Leeroy a Sharky tancovali a robili show. Niekedy v tom čase vznikol názov The Prodigy, pričom chýry hovoria o tom, že Liam pomenoval skupinu podľa svojho prvého syntetizátora (The Moog Prodigy). Sám Liam tvrdí, že za názvom je viac ako nejaký hip-hopový nástroj.

Po krátkej dobe Liam rozposlal svoje songy do dvoch nahrávacích spoločností, pričom sa uchytili u vtedy začínajúcich XL Recordings. Cítil však, že to stále nie je ono a na živých vystúpeniach potrebujú MC-ho. Priatelia mu odporučili reggae MC-ho so pseudonymom Maxim Reality, vlastným menom Keeti Palmer, ktorý sa MC-ingu začal venovať v už 14-tich rokoch sledovaním svojho staršieho úspešného brata MC Starkeyho. Maxim sa k The Prodigy oficiálne pripája.

Úspešný nástup

V zostave Liam, Keith, Maxim, Leeroy a Sharky začali Prodigy svoje ranné živé vystúpenia. Na ich live-show chodilo spočiatku šialene málo ľudí. Počas Vianoc 1990 Liam oznámil členom skupiny, že má už pár týždňov podpísanú nahrávaciu zmluvu s XL, aj keď stále pracoval ako grafický designér. Sharky sa nepáči myšlienka, že sa musí skupine zaviazať, tak ju cez Vianoce opúšťa.

V orezanej 4-člennej zostave Prodigy naďalej pokračujú. Vo februári vydávajú prvý singel s názvom What Evil Lurks, ktorého sa predá neuveriteľných 7000 kópií, čo bol naozaj pôsobivý štart. Nasledujúci singel Charly vzniká po prezretí niekoľkých detských filmov. Liam sem zakomponoval čudný mačací škrekot, frázu „Charly says always tell your Mummy before you go off somewhere“ a dodal tomu inovatívne beaty. Neskôr sa k skladbe vyjadril takto: „Myslím si, že to bolo také veselé. Malo to gule!“. Singel bol vydaný v auguste 1991. Videoklip sa okamžite dostal na popredné miesta v britských rebríčkoch. Čoskoro na to dal Liam vo svojej práci konečne výpoveď.

S úspechom singlu Charly začalo besnenie Prodigy ešte viac zrýchľovať. Keďže meno Prodigy sa stalo pojmom, ponuky na koncerty sa len tak hrnuli. Tretím singlom v poradí sa stala doska Everybody in the Place, vydaná v decembri roku 1991. Liamova zručnosť bola v tom čase už na veľmi vysokej úrovni. Po vydaní štvrtého singlu s názvom Fire, ktorý opäť dokázal, že Prodigy sa vie ľahko dostať na vrchol rebríčkov, sa kapela rozhodla vydať ich prvý debutový album – The Experience. Bol a je považovaný za najlepší album z vtedajšej rave scény. Album sa v Top 40 udržal pekných 6 mesiacov a skupina pre podporu albumu koncertovala v Európe, Austrálii, Amerike, či v Japonsku.

Ďalšími singlami z debutového albumu boli ešte Out of space a Wind it up, ktoré taktiež v hiparádach zabodovali. Liam sa však začal báť, že Prodigy zomrie spolu s umierajúcou rave scénou. Jeho hudba potrebovala zmenu.

Zbohom, rave scéna!

Liam sa obával, že ľudia zmenu štýlu neprijmú. Vydal preto singel „Earthbound“, ktorú nazval podľa svojho starého domáceho štúdia, ale doska bola len fake, tváriaca sa, že nevyšla pod značkou Prodigy. Zmena bola jasná, skladba mala iný štýl ako všetky ich doterajšie. Keďže sa u ľudí uchytila, bola znovu vydaná ako One love, tentokrát už pod menom Prodigy. Bol to rozhodujúci zlom v ich kariére.

Na novom albume začal Liam pracovať v roku 1993. Neskôr vyšlo video k skladbe No Good (Start the Dance), ktorá svojím štýlom pripomínala skôr techno. Druhý album Prodigy s názvom Music for the Jilted Generation sa stal jednotkou v rebríčku albumov, bol nominovaný na Mercury award a po celom svete sa predalo viac ako milión kópií. Bol dynamický, moderný a tanečný album, avšak oveľa temnejší ako ten prvý. Skladby obsahujú ťažké beaty, prvky jazzu, funky či groove, výraznú gitaru, Liamov návrat k hip-hopu (Poison), ale aj priamočiare skladby s cieľom roztancovať ľudí (No Good). Kritici album prijali výborne a niektorí dokonca Liama nazvali „súčasným Beethovenom“.

Prodigy s albumom koncertujú po celom svete a začínajú hrať na velkých a významných festivaloch. Na Feil festival v Írsku na nich už vtedy dokonca prišlo okolo 35 000 návštevníkov. Stávajú sa jednou z najlepších festivalových skupín v krajine. Nasledujúce dva single Voodoo people a Poison sa tradične dobre umiestňujú v hitparádových rebríčkoch. V roku 1995 si upevňujú reputáciu ako „najlepšia Rock ‚n‘ Roll skupina sveta“. Ich vystúpenie na Glastonbury festivale bolo označené ako najväčšia show na svete.

Obdobie najväčšieho úspechu

Prvá ochutnávka z nového materiálu pripravovaného na tretí album, prišla v máji roku 1996, vydaná ako Firestarter. Zmena bola opäť veľmi výrazná, track sa skladal z nesmierne dynamickej hudby a všetku pozornosť na seba upútal Keith, ktorý v tej chvíli prestal byť „len“ tanečníkom. Jeho image sa drsne zmenil, dlhé vlasy si skrátil do originálneho účesu s vyholeným pásom uprostred hlavy a stal sa tvárou Prodigy. Skladba Firestarter sa ihneď umiestnila na prvom mieste v rebríčku singlov. Keď sa na svetlo sveta dostal videoklip, médiá sa oň začali zaujímať a mnohí rodičia dokonca označili videoklip ako hrôzostrašný a podľa nich by sa nemal objavovať v dennom vysielacom čase, napriek tomu že sa v ňom neobjavujú žiadne drogy, zbrane, či násilie. Táto nahrávka bola v krajinách západnej a severnej Európy číslom jedna a necelých šesť týždňov od jej vydania sa jej predalo viac ako 750 000 kópií.

Ďalším hitom sa stal druhý singel s názvom Breathe. V krajine sa opäť umiestnil na prvom mieste, kde sa držal neuveriteľné 4 týždne a predaje boli rovnako úspešné ako pri skladbe Firestarter. V roku 1997 The Prodigy konečne vydávajú album – The Fat of the land. V rebríčku albumov hneď vyskočil na prvé miesto, kde sa taktiež udržal celkom dlhú dobu. Po svete sa predá viac ako 7 miliónov kópií, Prodigy zaznamenáva okamžitý a obrovský medzinárodný úspech a vo viac ako 20 krajinách sa ich skladby držia na prvých miestach. Skupinu už teraz pozná takmer celý svet a ich album sa stáva platinovým.

Po albume je vydaný ďalší singel Smack my Bitch up, ktorého videoklip aj samotná skladba bola zakázaná v mnohých krajinách a ešte aj dnes si drží status najkontroverznejšej skladby sveta. Vo videu sa nachádzali dosť naturalistický sex a text piesne taktiež nebol najkrajším. Napriek týmto negatívám The Prodigy vyhráva ďalšie ceny a skupina sa stáva ešte populárnejšou.

Čas ticha a ďalší album

The Prodigy si zrejme uvedomili, že potrebujú prestávku. Nastala doba ticha a kapela si vyhradila čas na zaslúžený oddych. V rokoch 1998 – 1999 sa všetci členovia len občas stretli na vystúpeniach, ktorých bolo naozaj málo. Maxim v tomto čase vydal sólový singel „My web“, Leeroy sa venoval remixovaniu a Liam pod menom The Prodigy vydáva album The Dirtchamber Session Volume 1, kde ukazuje svoje schopnosti v mixovaní a trochu sa vracia k svojim hip-hopovým začiatkom.

V roku 2000 sa médiami šíria informácie, že The Prodigy vydávajú nový album. Liam preto poskytne názov nového albumu – Always Outnumbered, Never Outgunned, ale zatiaľ ho nevydáva. Zatiaľ čo sa Maxim vypúšťa svoje ďalšie sólové veci, Leeroy mení svoj alias z „Longman“ na „Flightcrank“ a vydáva vlastný sólový singel. V Apríli roku 2001 vydáva ďalšie úspešné projekty a následne kapelu opúšťa s vysvetlením, že sa ako člen The Prodigy už posledných zopár rokov necítil. V júni roku 2001 vydávajú Prodigy dvojalbum s remixami – Experience Expanded.

Skupina začala koncertovať v trojčlennej zostave, pričom na koncertoch vystupovali zväčša len so starým materiálom, no občas zahrajú nové tracky ako Trigger či Nuclear. V roku 2002 na festivale v Austrálii a Novom Zélande odhaľujú svoj najnovší počin, skladbu Baby's got a Temper. Neskôr vychádza singel a taktiež aj nový videoklip. Medzi rokmi 2002 až 2003 nastáva pauza a o Prodigy takmer nie je počuť. V júni roku 2004 je však vydaný ďalší materiál s názvom Girls/ Memphis Bells. V auguste toho istého roku konečne vychádza dlho očakávaný album Always Outnumbered, Never Outgunned. Napriek tomu, že album bol už mesiac pred vydaním uverejnený na internete, hneď po vydaní vyskočil na prvé miesto v britskom rebríčku albumov. Neskôr v Auguste je vydané video a singel Girls, ktorý v rebríčku singlov skončil na 19. priečke. Druhý singel albumu je vydaný ako Hotride a tretí v poradí je Spitfire, ktorý vychádza vo Februári 2005.

Their law

17. októbra 2005 vyšiel výberový dvojalbum s názvom Their law ktorý tradične, ako všetky albumy The Prodigy skončil v rebríčku albumov ako prvý. A to už po ôsmych dňoch od vydania. Singel obsahujúci remix skladby Voodoo People od kapely Pendulum dosiahol tiež pekný úspech a skončil na 20 mieste v rebríčku singlov. Vo videu k tejto zremixovanej skladbe sa objavuje Sharky, ktorá vyhrá závod bežcov utekajúcich mestom a lesom so zaviazanými očami.

Na koncertoch The Prodigy úspešne hrávajú z výberového albumu skladbu Back 2 school a neskôr pridávajú koncertnú pecku Warning. Táto skladba sa v štúdiovej verzii objavila len na soundtracku pre film Smokin' Aces a a pre hru NFS: Undercover. Prodigy koncertujú takmer neustále, až kým na jeseň 2008 neoznámia vydanie nového albumu.

Súčasnosť v znamení Invaders Must die

Na koncertoch sa začínajú hrávať nové skladby, ktoré sa postupne stávajú známe ako Worlds on Fire, Warriors Dance, či Mescaline. Je jasné, že ide o predzvesť nového albumu, ktorý nakoniec vychádza pod názvom Invaders must die vo februári 2009. Tento piaty album Prodigy vydávajú na vlastnom labely – Take me to the Hospital, čo je tiež meno skladby na novej doske. Hudobným štýlom sa vracajú do svojich rave začiatkov a celý album je veľmi tanečný. Ako sa Liam vyjadril, bol tvorený tak, aby sa všetky skladby dali zahrať live. Je to prvý album od roku 1997, na ktorom pracovali všetci traja členovia. Na songu Run with the Wolves sa tiež podieľal frontman skupiny Foo Fighters – Dave Grohl, ktorý pre skladbu nahral bicie.

V lete 2010 The Prodigy zorganizovali jedno zo svojich najväčších vystúpení v rámci Warrior's Dance festivalu, ktorý niesol meno podľa jedného z nových singlov. Celý koncert bol zdokumentovaný a záznam bol spolu s ďalšími bonusmi vydaný ako film World's on Fire, ktorý sa priemetal vo vybraných kinách po celej Európe.

V súčasnosti (2011) je skupina zložená z troch stálych členov a to: Liam Howlett, Maxim Reality a Keith Flint. Na koncertoch spolu s nimi vystupujú gitarista Rob Holliday a Leo Crabtree, ktorý hrá na bicie. The Prodigy sú už teraz legendou na poli elektronickej a svetovej hudby a aj keď sa ich skladby len ťažko radia do konkrétnych žánrov, ich revolučný zvuk môžeme označiť ako pravý „elektronický punk“.