Kto je autor: Volám sa Peter a som 25 ročný grafik, cestovateľ a bloger. Mám rád filmy, beh, kopce, hudbu a život podľa vlastných predstáv.
Po Paríži sme mali v pláne navštíviť
portugalské mesto Porto. Na stanici nás však zrušili s tým, že najďalej
sa možno dostať nočným vlakom len po mesto Irun ležiace na
francúzsko-španielskej hranici. O vlaku do Porta nám nevedeli povedať nič
a o nič múdrejšia nebola ani mobilná aplikácia Interrail, ktorá nám
dovtedy veľmi pomáhala. Tak sme nakoniec zavítali do španielskeho
mestečka Donostia-San Sebastián, ktoré bolo len pár kilometrov od
Irunu. A spravili sme dobre. Okrem toho Vám v článku priblížim aj našu
návštevu portugalského hlavného mesta – Lisabonu.
Poznáte ten pocit, keď jeden večer popíjate šampanské pri Eiffelovke a na druhý deň sa kúpete v Atlantickom oceáne niekde v Španielsku? Je to pocit na nezaplatenie. Ako sa nám podarilo zistiť ešte vo vlaku, San Sebastián bolo obľúbené mesto surferov, nakoľko tu vraj bývajú jedny z najväčších vĺn v Európe. To už sme sa začali tešiť, že sa premiérovo vykúpeme v oceáne. Hneď po príchode do mesta sme sa vydali hľadať turistické informácie, aby sme získali nejaký prehľad o tom kde sa to vlastne nachádzame. Ďalšou dôležitou úlohou bolo nájsť úschovňu, lebo celý deň vláčiť vyše 30 kg závažia na chrbte nebola žiadna sranda. A už dupľom nie, ak ste predtým spali celú noc po sediačky vo vlaku a klepalo Vás zimou kvôli vypeckovanej klimatizácii.
Úlohy sme splnili, batožinu sme za malý poplatok zhodili v jednej internetovej kaviarni a vybavení mapami sme sa pustili do prehliadky mesta a pláží. Totálne sme sa vybláznili vo vlnách v ľadovom Atlantiku a tiež sme si vyšliapali aj na vyvýšený kopec so sochou Ježiša, ktorý sa týčil nad mestom a bol odtiaľ fakt pekný výhľad.
Panoráma odfotená z promenády. Obrázok zväčšíte po
kliknutí.
Celý
Eurotrip som do svojej zbierky zbieral fotografie „na rukách“
Bláznime sa vo vlnách Atlantiku. Tá voda bola kurevsky ľadová.
Pohľad na jednu z dvoch veľkých pláži v San Sebastiáne
Panoramatický záber na druhú pláž
Tajomný ostrov ako vystrihnutý z filmu Shutter Island
Nápisy odkazujúce na teroristickú skupinu ETA nám pripomínali, že sme
v Baskickom regióne
Popísaná pláž. Aj my sme sa snažili do piesku vyryť nápis Eurotrip
2013, ale výsledok nestál za zverejnenie :)
Ďalšia panoráma odfotená z prechádzky po pobreží
O siedmej večer nás čakal ďalší vlak, ktorý nás mal zaviesť do Lisabonu, čo znamenalo ďalšiu noc strávenú vo vlaku, po ktorej mali nasledovať ďalšie. Zúfalo sme potrebovali sprchu a keďže sme vedeli, že na pláži určite nejaké budú, mali sme nachystané šampóny. Po jednom sme sa teda (bez plaviek :) poriadne vykúpali pred očami desiatok zvedavcov, ale ten pocit po sprche bol na nezaplatenie. A ľudia na pláži aspoň mali divadlo…
V San Sebastian sme ešte na cestu kúpili nejaký alkohol, ktorý bol vážne hnusný, ale aspoň nám lepšie pomohol vo vlaku zaspať. Opäť sme spali na miestach na sedenie, ale tento krát sa mi tuším už aj podarilo vyložiť nohy a zabaliť sa do spacáku, keďže klimatizácia vo vlakoch bola nastavená na nepríjemné chladno. Skoro ráno sme dorazili do hlavného mesta Portugalska.
V Lisabone sme začali prehliadkou jednej z najstarších štvrtí mesta – Alfama, v ktorej sme sa ocitli hneď ako sme vyšli zo stanice. V okamihu som sa cítil ako v inom svete, ako v nejakej exotickej a skromnej krajine, ktorá má od zvyšku Európy veľmi ďaleko. Samotné mesto Lisabon je postavené na siedmych kopcoch a tak ani vo štvrti Alfama nechýbali strmé a často veľmi úzke uličky. Ošarpané omietky, špina na ulici, skromné domy miestnych obyvateľov, divná a gýčová výzdoba ulíc a ľudia, ktorí si tu žijú svoje jednoduché životy. Alfamu proste definuje autentická atmosféra každodenného života Lisabončanov.
V Alfame bývajú každý utorok a sobotu ráno blšie trhy a my sme mali to šťastie, že sme do Lisabonu dorazili práve v utorok. A tak nám táto zaujímavá „atrakcia“ neušla. Miestni obchodníci predávajú veci od výmyslu sveta, pravdepodobne všetko čo niekde našli, kúpili, či ukradli. Ich ponúkaný sortiment vyzerá až komicky. Veľa seba nájdete naukladané telefóny z 80. rokov, vedľa toho starodávne hodiny, hračky transformerov a medzi nimi sošku panny Márie.
Električka číslo 28 – jeden zo symbolov Lisabonu. Tieto
električky sa rútia po strmých a úzkych uliciach Lisabonu a občas je to
fakt adrenalínový zážitok.
Tovar na predaj. Za pár eur zoženiete takmer
čokoľvek.
Aby ste si nemysleli, že toto portugalské mesto definuje len špina a chudoba, prikladám ďalšie fotky, ktoré ukazujú ako veľmi je Lisabon rozmanitý a krásny. A odporúčam navštíviť za pár eur hrad svätého Juraja, odkiaľ máte celé mesto ako na dlani.
Bazilika, ktorej meno som zabudol a neviem ho vypátrať :)
Menší výhľad a za mnou sa nachádza pravdepodobne Basílica da
Estrela
Most 25. apríla, ktorý sa výrazne ponáša na oveľa slávnejší
Golden Bridge
Socha Ježia Krista, ktorá vyčnieva nad mestom je identickou
kópiou sochy z Ria de Janeira
Pohľad na park z hradieb hradu Svätého
Juraja
Z každej strany hradu
Svätého Juraja bol parádny výhľad.
Ak si tento obrázok
zväčšíte, uvidíte cez rieku most Vasco da Gama, ktorý má neuveriteľných
17 km a je to najdlhší most v Európe
Ultra-široká rieka Tajo, ktorá preteká
Lisabonom
Hlavná
ulica Rua Augusta zakončená víťazným oblúkom. Každý tretí človek Vám
na nej ponúkne drogy na predaj a to aj za denného svetla.
Železný výťah – Elevador de Santa
Justa – ponúka zhora výhľad na mesto.
Námestie Rossio v centre mesta
Sochu vo fontáne niekto pekne ozdobil
Roman naberá pitnú vodu,
o ktorej sme dúfali, že bude pitná
Nad mestom sa vypína hrad Svätého Juraja
Pohľad na námestie Rossio zo železného
výťahu
Hneď vedľa výťahu je
táto ruina kláštora Convento do Carmo, ktorý zničilo zemetrasenie
Rozsiahly Kláštor Jerónimos vo štvrti
Belém
Obrovský „Pamätník objaviteľov“
Celodenné chodenie nám nestačilo a tak sme si ešte zacvičili na
promenáde pri rieke Tajo, ktorá sa mimochodom v Lisabone vlieva do
Atlantiku.
Roman
s Luciou pred Belémskou vežou, čo je jeden zo symbolov Lisabonu
Obrovská výletná loď pod mostom Mostom
25. apríla.
Relax pod palmou. Do očí si kvapkám kvapky, pretože prvé dni som mal
oko pravdepodobne od prievanu a klímy vo vlakoch celé krvavé.
Električka 28. Jazdu v nej sme si vyskúšali a je to
naozaj zážitok. Rýchla jazda úzkymi ulicami je nebezpečná ako pre
električku, tak aj pre náhodných chodcov. Na tejto ulici mala našťastie
priestoru dosť.
Ako som už v článku spomenul, Lisabon je mesto plné dojmov. A u mňa sú úplne rozmanité. Prečo? Veď keď inde nájdete najdlhší most v Európe, potom most, ktorý je kópiou amerického Golden Bridge a hneď vedľa obrovskú sochu Ježiša, ktorá je skopírovaná z predlohy v Rio de Janeiro? A pri tom ani jedna z týchto vecí nie sú „dominantou“ Lisabonu – takmer na každej pohľadnici totiž nájdete Belémsku vežu a samozrejme žltú električku 28. Vo štvrti Alfama sa cítite ako niekde v Južnej Amerike, vo štvrti Belém, alebo v centre mesta na Vás zase dýcha história a typická Európa. Na boulevarde Rua Augusta sa vám počas dňa môže ľahko stať, že vám pouličný predajca začne ponúkať slnečné okuliare a keď odmietnete, vytiahne sáčik trávy. Odmietnete aj tú, príde na rad ponuka tvrdých drog. V Lisabone nájdete záchod priamo na ulici, prípadne mohutný 100-ročný železný výťah v bočnej ulici na námestí, ktorý sa tam vôbec nehodí. Proste nech pozeráte v Lisabone hociakým smerom, vždy uvidíte niečo zaujímavé. Obrigada, Lisboa!