Blogg.sk - cestovanie, filmy, hudba, život

Kto je autor: Volám sa Peter a som 25 ročný grafik, cestovateľ a bloger. Mám rád filmy, beh, kopce, hudbu a život podľa vlastných predstáv.

Eurotrip 2013: Barcelona plná zážitkov a výlet autom do Andorry

Eurotrip 2013 – Barcelona a Andorra Na stanici v Madride sme si z úschovne batožiny zobrali naše obrovské vaky a konečne som sa potešil, že nabalené spacáky a stan nevláčime zbytočne, pretože v Barcelone nás čakalo nocovanie v kempingu. Nastúpili sme teda do rýchlovlaku do druhého najväčšieho mesta Španielska a po pár minútach hľadania sme si podľa miestenky našli svoje miesta. Boli však obsadené a čo bolo najlepšie – páni v oblekoch na našich miestach mali na vlas rovnaké miestenky ako my. Síce sme boli po osemhodinovej túre Madridom v horúcom letnom počasí totálne zničení a na chrbtoch sme mali 30 kilové batohy, nechali sme pánov sedieť a na chodbe sme s problémom počkali na sprievodcu. A oplatilo sa!

Rýchlovak do Barcelony

Ako sme tak čakali a vlak sa už rozbiehal, uvedomil som si jednu vec. Všetci cestujúci okrem nás mali na sebe obleky, vyzerali ako manažéri a prvotriedni businessmani. Bežní španieli asi týmto vlakom nezvyknú cestovať a tak sme trochu vytŕčali z davu – boli sme spotení, zničení, špinaví, nevyspatí, oblečení vo vyťahaných šatoch a zaprášených botaskách.

Z myšlienok ma vytrhol sprievodca, ktorého sme oboznámili s naším problémom. Ten sa nám ospravedlnil a ako náhradu za vzniknutý problém nás zobral a usadil do prvej triedy. Tu sme samozrejme vytŕčali ešte viac, ale čo, zaslúžili sme si to. Dostali sme slúchadlá, pretože na obrazovkách vo vlaku bežala po španielsky nejaká komédia a tiež sa dalo naladiť rádio. To ma nebavilo, tak som konečne využil aj elektronickú čítačku, ktorú som so sebou všade ťahal (inokedy som čítať nestíhal, lebo sme vo vlaku buď pili, alebo spali). Striedavo som však stíhal sledovať aj pustú, ale krásnu španielsku krajinu. Vlak šiel priemerne 300 km za hodinu, cesta teda ubehla rýchlo a po 2 a pol hodine sme boli v Barcelone. Len pre zaujímavosť – Madrid a Barcelona sú od seba vzdialené vyše 600 km.

Rýchlovak do Barcelony Náš rýchlovlak vlak z Madridu do Barcelony. O dva týždne neskôr sa podobný vlak v Španielsku vykoľajil a zahynulo 80 ľudí.

Výhľad na španielsku krajinu z okna vlaku Výhľad na španielsku krajinu z okna vlaku

Cestou bolo v diaľke vidieť aj pohorie Pyreneje Cestou bolo v diaľke vidieť aj pohorie Pyreneje

Ako sme hľadali kemping

Do Barcelony sme dorazili pred ôsmou večer a nasledovala trošku náročnejšia úloha – nájsť kemping, ktorý sme si predtým vytipovali. Našli sme autobus, ktorý šiel našim smerom a síce sme čakali, že kemping bude trošku mimo mesta, ale cesta trvala snáď 40 minút a to sme išli pekný kus mimo Barcelony po diaľnici. V autobuse nebolo volného miesta a stáť celý ten čas po tak náročnom dni bolo ťažké. A to som ešte nevedel čo nás čaká…

Na vodičovo upozornenie sa nám podarilo vystúpiť na správnej zastávke, ale zistili sme, že sa nachádzame uprostred ničoho. Jedna diaľnica, jeden most cez diaľnicu a len my traja s obrovskými batohmi na chrbtoch. Jediná možná cesta teda viedla cez most. Samozrejme na druhej strane nič nebolo, len borovice, úzky vyšliapaný chodník a stará rozbitá cesta. A kemping nikde. Po chvíľke sa nám podarilo nájsť nejakých pochybných ľudí, ktorí síce po anglicky nerozumeli, ale ukázali nám smer, akým sa k nášmu cieľu dostaneme. Hneď na to sme streli jedno dievča, ktoré nám ale ukázalo úplne iný smer. A teraz si vyberte…

Dievča vyzeralo menej pochybne ako tí chlapíci predtým a vysvetlila nám, že ku kempingu sa dostaneme aj po pláži, tak sme išli podľa jej inštrukcií. Obutý len v šlapkách a s tým skurvene ťažkým batohom na chrbte som už začal v duchu nadávať. Po príchode na pláž išli šlapky dole, pretože kráčať s nimi v piesku bolo ako za trest. A tak sme kráčali po nekonečnej pláži, moje trapézy a ramená mi išli odpadnúť, telo som mal pod tým batohom ohnuté snáď v pravom uhle a už som nenadával iba v duchu. Navyše sa začalo stmievať.

Po nejakom čase sme konečne dorazili k niečomu, čo sa podobalo na kemping a na pár sekúnd sme sa fakt tešili. Už sme sa fakt cítili ako tri krát zbití psy, takže objavenie kempingu bol úžasný pocit. Keď sme však prišli bližšie, zistili sme, že od pláži sa tam nedostaneme, je to celé uzavreté a musíme to obísť. To nebolo také ľahké ako sa na prvý krát zdalo a obchádzka bola vedená tak, že nám trvalo ďalších dobrých 20 minút, kým sme konečne našli vchod. Keď sme sa konečne zložili, vydýchali a začali stavať stan, bolo dávno po desiatej a hlboká tma. Málo krát v živote som sa cítil viac vyčerpaný ako vtedy. Na druhý deň sme zistili, že od zastávky sa dá vyšliapaným chodníkom popri diaľnici dostať do kempingu za tri minúty. Yes!

Konečne relax

Síce sa kemping nachádzal neďaleko letiska a každú chvíľu bolo počuť aj vidieť lietadlá, spal som ako zabitý. Po takom dlhom dni (celý deň v Madride + kopa premiestňovania sa s batohmi na chrbtoch) sme sa dohodli, že nasledujúceho pol dňa strávime relaxom pri mori a Barcelonu pôjdeme objavovať až poobede. Oddych nám padol výborne.

Pláž neďaleko kempingu a letiska

Pláž neďaleko kempingu a letiska Na pláži pri našom kempingu sme strávili celé dopoludnie.

Objavovanie Barcelony a po stopách Gaudího

Ak vás aj svetová architektúra absolútne nezaujíma, minimálne jedno meno by ste mali určite poznať – Antoni Gaudí. Jeho diela sú brutálne originálne, nevšedné a každé jedno si zapamätáte. Barcelona je jeho výtvormi plná a dodáva tomuto mestu krásnu bizarnú atmosféru, pretože zatiaľ čo inde nájdete väčšinou nudné baziliky a chrámy, v Barcelone sú najznámejšie turistické miesta hrou farieb a nepravidelných tvarov. Okrem jeho diel však toho Barcelona ukrýva oveľa viac a najlepšie to ako vždy vystihnú fotky.

Casa Milá, známejšia aj ako La Pedrera Občianska stavba Casa Milá, známejšia aj ako La Pedrera. Podľa Gaudího návrhov boli postavené aj netradičné pouličné lampy.

Detail na La Pedrera Detail na La Pedrera.

Ďalší z Gaudího domov. Ďalší z Gaudího domov.

Ďalší z Gaudího domov. A opäť detail na tú nevšednú architektúru.

Pohľad na jednu z Barcelonských ulíc Pohľad na jednu z Barcelonských ulíc lemovanú palmami. Tých bolo v Barcelone viac než dosť.

Barcelona Ani za nič si nespomeniem, čo za budovu bolo toto, ale bola veľmi fotogenická :)

Sagrada Familia Najznámejší klenot Barcelony – Sagrada Familia. Masívna bazilika a najznámejšie dielo Gaudího. Je vo výstavbe už od roku 1882 a jej dokončenie sa plánuje v roku 2026.

Torre Agbar – mrakodrap Torre Agbar – mrakodrap známy kvôli svojmu tvaru, ktorý každému pripomína obrovský…

Pohyblivé schody vedúce k známemu Parku Güell Pohyblivé schody vedúce k známemu Parku Güell. Barcelona ide svojim turistom v ústrety. Predstavte si, že aj u nás by viedol napríklad na Slavín eskalátor :)

Výhľad na Barcelonu Po chvíľke výstupu sa turistom naskytne krásny výhľad na Barcelonu. V diaľke vidno stredozemné more a vľavo rozostavanú baziliku Sagrada Familia.

Barcelona výhľad Výhľad na obrovskú Barcelonu z druhej strany. Bol to naozaj impozantný pohľad, až sa mi na tom múriku zatočila hlava :)

Park Güell Park Güell, ktorý sa rozprestiera na veľkej ploche a bol celý navrhnutý architektom Gaudím. Na tomto obrázku je vidieť len jeho zalesnenú časť.

Typický pohľad na Park Güell preplnený turistami Typický pohľad na Park Güell preplnený turistami

Drak – Park Güell Lucia sedí pri Drakovi, ktorý je snáď na každej pohľadnici z Barcelony.

Park má aj temnejšie miesta Park má aj temnejšie miesta…

Barcelona – Park Güell A toto je snáď najčastejší pohľad, na ktorý lákajú cestovky na výlet do Barcelony.

4D kino a interaktívne múzeum Po ceste z parku sme sa zastavili v interaktívnom múzeu o Antoni Gaudím a vyskúšali sme si aj 4D kino, kde nás to hádzalo, fúkalo zo všetkých strán, či prskala voda. Je to fakt zážitok.

Barcelona – Park Güell Ako praví neúnavní turisti sme sa ešte vybrali pozrieť na „horu“ Tibidabo (na obrázku), ktorá sa vypína nad Barcelonou. Bohužiaľ cesta mestom trvala až príliš dlho a keď sme dorazili tesne pod Tibidabo, lanovka, ktorá viedla hore už kvôli večerným hodinám nepremávala a ísť pešo by bolo o takom čase nerozumné.

Barcelona – Park Güell Kostolík pod Tibidabom. Odtiaľto premávala lanovka, ktorej poslednú jazdu sme len veľmi tesne nestihli.

Barcelona – Park Güell Večerná silueta Tibidaba. Hore je kostol s bronzovou sochou a vraj aj zábavný park. Snáď sa tam dostanem nabudúce.

Večer v Barcelone a opíjačka s Nemcami

Vo večerných hodnách sme sa vybrali k atrakcii, na ktorú sme sa tešili snáď najviac – k fontáne Font Màgica (spievajúca fontána). Samozrejme sme si k tomu veľkolepému predstaveniu zaobstarali alkohol, myslím že tentokrát to bol rum. Na jednom z najväčších Barcelonských námestí Plaza Espanya sme sa ním poriadne posilnili, aby sme stihli dobehnúť na začiatok fontánového predstavenia.

Stihli sme to, medzi tisíckami ľudí sme si našli svoje miesto s pekným výhľadom na spievajúcu fontánu a keď hra svetiel, hudby a vody začala, boli sme fakt očarení. Tá atmosféra a fontána je fakt neuveriteľná, takže pri návštevy Barcelony ju nezabudnite vynechať. Len si predtým skontrolujte, v ktoré dni a v aký čas Font Màgica funguje.

Po skončení tejto peknej Barcelonskej atrakcie a dopití rumu sme sa pobrali späť do kempingu, ale únava ani po takom dlhom dni nejak neprichádzala. Roman s Luciou šli na pláž a ja som sa rozhodol, že sa sám trochu prejdem po okolí, aby sa mi ešte trocha vyvetrala pripitá hlava. To mi ale dlho nevydržalo a o 5 minút som už popíjal pivo s nemeckou partiou, ktorá bola na podobnom vlakovom Eurotripe ako my. Tak sme našli spoločnú reč a moja angličtina sa zlepšovala s každým ďalším pivom, ktoré mi ponúkli. Bolo fajn pokecať s ľuďmi s rovnakým názorom na cestovanie a život. Netrvalo dlho a bol som opitý rovnako ako oni. Cestoviny, ktoré si tam na variči pripravovali pol hodinu sa im hneď po dokončení vydrbali na zem, tak sme sa rozhodli, že si dáme ďalšie pivá, tentokrát na pláži. Takže môj deň začal relaxom na pláži a skončil presne tak isto. Jediný rozdiel bol, že na konci dňa som mal pekných pár promile.

Pohľad na vysvietenú arénu na námesti Pl. Espanya Pohľad na vysvietenú arénu na námesti Pl. Espanya. Ak sa nemýlim, vnútri sa nachádza nákupné centrum.

Spievajúca fontána Tu už sme sa blížili k spievajúcej fontáne.

Národné katalánske múzeum Národné katalánske múzeum, pred ním vodopádiky a fontány a za ním svetelené lúče smerujúce do neba utvárali nádhernú atmosféru nočnej Barcelony.

Fontána Màgica a za ňou Národné katalánske múzem. Fontána Màgica a za ňou Národné katalánske múzem.

A na druhý deň výlet autom do Andorry…

Piť sa nemá a je to nezodpovedné a teraz sa to preukázalo naplno. Ráno som ledva žil a to nás čakal celodenný výlet do jedného z najmenších štátov v Európe – Andorry. Prenájom auta sme mali od deviatej a spoločnosť nám ho mala priniesť rovno do kempingu, tak neostávalo nič iné ako sa včas ráno zobudiť a čakať. Zobudili sme sa zbytočne skoro, pretože auto kvôli veľkej premávke v Barcelone meškalo vyše hodiny. Ani tento čas mi však nepomohol k tomu, aby som sa cítil triezvo, tak šoférovanie zostávalo v Romanových rukách.

Čakanie sme si krátili ležaním v tieni palmy a raňajkovaním zmrzliny. Už ani neviem ako, ale Lucii sa podarilo hlavou naraziť do konára palmy, v hlave jej zostala trieska a tak s touto palmou z Barcelony cestovala ešte zopár dní :)

Každopádne, naše zapožičané auto priniesli a keďže sme si objednali to najmenšie a najlacnejšie možné, bol zázrak, že sme sa vôbec do toho Fiata Pandy so všetkými našimi vecami zmestili. Automapu sme samozrejme nemali, navigáciu pre španielsko som v mobile tiež nemal a tak sme sa do Andorry vybrali na základe malej čiernobielej mapy Barcelony, ktorú sme zobrali z McDonaldu a kde boli síce vyznačené všetky McDonaldy v meste, ale názvy ulíc tam boli spomenuté len sporadicky.

A tak Roman v úlohe šoféra, ja v úlohe opicou zničeného navigátora s neserióznou mapou a Lucia s palmou v hlave sme sa natlačení v malom Fiate Panda vydali do 200 km vzdialenej Andorry. Najväčšou výzvou bolo nezablúdiť v takom veľkom meste ako Barcelona. Napokon sme to však zvládli úplne bez problémov a cesta do Andorry cez pohorie Pyreneje bola fakt úžasná.

Na prehliadku Andorry sme mali kriticky málo času, keďže sme auto museli v Barcelone odovzdať už o ôsmej (ani to sme nestihli a ešte počas cesty som volal do požičovne, či by nás hodinku nepočkali). Napriek tomu nás hlavné mesto Andorra la Vella a okolité kopce vysoké takmer 3 000 metrov očarili a veľmi sme ľutovali, že nemáme čas na nejakú horskú túru. Sithli sme však porobiť zopár pekných fotiek, ktoré prikladám.

Jeden menší tip: Z Barcelony sa dá dostať do Andorry pohodlne aj autobusom a vyjde to len o pár eur menej, prípadne rovnako ako zapožičanie auta – v Španielsku sa totiž platí dosť drahé mýto, s čím sme vopred až tak nerátali a cestu to značne predražilo.

Cesta do Andorry bola zážitkom vďaka krásnej prírode pohoria Pyreneje. Cesta do Andorry bola zážitkom vďaka krásnej prírode pohoria Pyreneje.

Jedna z mnohých mýtnych staníc s majestátnym pozadím hôr Jedna z mnohých mýtnych staníc s majestátnym pozadím hôr.

Hlavné mesto – Andorra la Vella Hlavné mesto – Andorra la Vella

Mesto je plné úzkych uličiek a kamenných stavieb. Mesto je plné úzkych uličiek a kamenných stavieb.

Andorra la Vella

Výhľad na mesto a kopce Výhľad na mesto a kopce

Jedným zo symbolov mesta Andorry la Vella je toto wellness centrum Jedným zo symbolov mesta Andorry la Vella je toto wellness centrum

Ďalší pohľad na Andorru Ďalší pohľad na Andorru

Noc v Barcelone v štýle bezdomovcov

Späť v Barcelone sme boli o deviatej večer a čakala nás dlhá a vskutku zaujímavá noc. Rozhodli sme sa, že ju v tomto veľkomeste strávime bez ubytovania a skúsime nejak v Barcelone prespať „na divoko“. Dôvod bol jednoduchý – vlak smerom na Francúzke pobrežie nám odchádzal skoro ráno a z kempingu by sme neboli schopní tento spoj žiadnou kombináciou metskej dopravy stihnúť. A ubytovať sa priamo v meste kvôli pár hodinám spánku by nás vyšlo zbytočne draho, hlavne keď sme sa snažili rozpočet držať čo najnižšie.

Batohy sme si nechali v zamykacích skrinkách na stanici, aby sme ich tam mali ráno pripravené a nemuseli sme ich vláčiť po meste a so sebou sme zobrali len to najpotrebnejšie, teda hlavne spacáky. Vydali sme sa na dlhú pešiu púť po meste, aby sme čo najdlhšie zostali hore a ešte tak sponzali čo najviac z Barcelony. Boli sme sa opäť pozrieť na fontánu Font Màgica a vyšli sme aj k Národnému katalánskemu múzeu, odkiaľ bol nádherný pohľad na nočné vysvietené mesto. Prešli sme sa po Avinguda del Parallel, čo je jedna z hlavných barcelonských ulíc, kde to aj uprostred noci stále žilo. Videli sme aj známu a vysokú sochu Kolumbusa, ktorý za objavením Ameriky vychádzal z neďalekého Barcelonského prístavu. Ten sme v noci navštívili tiež. V okolí prístavu a na promenáde sa to len hemžilo dílermi, ktorí sa nám snažili predať všetko od marihuany až po kokaín.

Nás už ale bralo na spánok, a tak sme sa z promenády premiestnili na barcelonskú pláž, ktorú sme vyhodonotili ako ideálne miesto na pár hodinový spánok. Síce sme v okolí videli zopár ľudí a popíjajúcich skupiniek, pre ktorých bola noc ešte mladá, ale boli sme takí unavení, že nás to pred spánkom na pláži neodradilo. Rozložili sme teda na piesok spacáky, spravili bezpečnostné opatrenia proti krádeži (doklady a telefóny do zadných vačkov a ruksaky pod hlavu) a s celkom kľudným pocitom sme za zvukov morských vĺn zaspali.

Spánok bol celkom pohodlný, nič sa nám nestalo, ale ráno som mal piesok snáď všade. Budík sme si nastavili trochu prineskoro a tak sme sa na vlak museli fakt ponáhľať a keď si dobre pamätám, ponáhľanie prešlo do obvyklého šprintu, čo sa nám na Eurotripe stávalo celkom často. Vlak sme však stihli a nás tak čakalo Francúzke pobrežie.

Pohľad na nočnú Barcelonu, nad ktorou sa vypína Tibidabo Pohľad na nočnú Barcelonu, nad ktorou sa vypína Tibidabo.

Mierne rozmazaná nočná Sagrada Família Mierne rozmazaná nočná Sagrada Família.

Slovenskí bezdomovci v Barcelone Slovenskí „bezdomovci“ v Barcelone :)

Neďaleko Barcelonského prístavu Neďaleko Barcelonského prístavu

Loď pri promenáde v Barcelonskom prístave Loď pri promenáde v Barcelonskom prístave

Náš nocľah. Neďaleko vidieť obrovský luxusný hotel. A na tejto pláži sme spali. Neďaleko vidieť obrovský luxusný hotel.

Na záver o Barcelone a Andorre

Barcelona je nádherné mesto so špecifickou atmosférou, netradičnou architektúrou a mnohými krásnymi miestami, ktoré sa Vám hneď zaryjú do pamäte. Za krátky čas sme tam zažili mnoho vecí, ktoré si človek jednoducho nenaplánuje a práve v tom spočíva krása cestovania. Barcelona je tiež jedno z mála miest o ktorom tvrdím, že dva, tri dni na jeho prehliadku sú málo a na spoznanie si zaslúži oveľa viac času. Určite mám teda v pláne vrátiť sa tam a pozrieť si všetko, čo som nestihol, prípadne len tak relaxovať a nasávať miestnu atmosféru. Hodnotiť Andorru si veľmi netrúfam, lebo sme tam strávili len pár hodín a určite by bolo zaujímavé spoznať tamojšiu prírodu a turistické chodníky. Keď ste na tripe po Európe autom, určite Andorru nevynechajte, na pomery Európy je tam extrémne lacný benzín :) S Andorrou a Španielskom sme sa rozlúčili dospávaním vo vlaku a najbližšie nás čakala slnečná Francúzka riviéra a Monako. Tento kúsok Európy Vám priblížim v ďalšom článku.

Ďalšie články z cestopisu Eurotrip 2013:

pošli do vybrali.sme.sk | vytlačiť článok |

Komentáre k textu:

Formulár pre nový komentár
[1]
Kevin mejl 29. 9. 2014 Po 21.08

Ahoj máš skvelé články ktoré ma vždy nadchnú a pobavia. Budúce leto,2015 máme na pláne s kamarátmi podobný trip mohol by som sa ťa popýtať na detaily a ako to naozaj funguje ? Ďakujem :)

[2]
Peter Kincel mejl web 30. 9. 2014 Ut 11.05

Ahoj, ďakujem a som rád, že sa ti články páčia. Kľudne sa pýtaj na čokoľvek, buď priamo tu v komentároch, alebo cez email. Ak budem vedieť, poradím :)

Pridaj komentár!